Staviate dom alebo vás čaká rekonštrukcia kúpeľne a vy sa rozhodujete či zvoliť vaňu, alebo sprchový kút? Väčšina kúpeľní jednoducho nepojme obe tieto dominanty a je nutné sa rozhodnúť. Pokiaľ padne voľba práve na sprchový kút, nejde zďaleka o posledné dôležité rozhodnutie. Vynorí sa vám niekoľko ďalších otázok, ktorým sa postupne budeme venovať v tomto seriáli:

• Sprchová vanička alebo sprchový žľab? Čo je pre mňa lepšie?
• Aký tvar sprchového kúta zvoliť? Štvorcový, štvrťkruhový, päťuholníkový alebo obdĺžnikový?
• Posuvný, pántový či sklápací mechanizmus? A ako je to s povrchovými úpravami?
• Vymurovať dve alebo tri steny? Alebo ho oprieť k rovnej stene?

Všetky tieto body si detailne rozoberieme z hľadiska výhod a nevýhod, rôznych úskalí a možností, ale najmä preto, aby ste si zvolili to správne riešenie pre vás.

Sprchové vaničky

Poďme si najskôr posvietiť na sprchové vaničky. Existuje ich niekoľko typov, najdôležitejším rozdielom je materiálová podstata a podľa materiálu môžeme vaničky deliť nasledovne:

Akrylátové sprchové vaničky

Skladajú sa z niekoľkomilimetrovej vrstvy akrylátu (zvyčajne 4 – 5 mm), ktorý je spevnený taktiež niekoľkomilimetrovou vrstvou sklolaminátu a často i drevotrieskou. Akrylát je nositeľom farebnej stálosti, lesku/hladkého povrchu, ako aj určitej (aj keď vzhľadom na plastovú podstatu obmedzenej) tvrdosti. Sklolaminát zabezpečuje pevnosť a pružnosť, nakoľko samotný akrylát je pomerne krehký, a bez pomoci ďalšieho materiálu by sa veľmi ľahko prelomil aj v 2–3-násobnej hrúbke. Treba mu dodať pružnosť, čo zabezpečuje práve vrstva sklolaminátu. Treťou časťou „sendviča“ je drevotrieska alebo preglejka, ktorá je v niekoľkomilimetrovej hrúbke zalaminovaná na väčšinu spodnej plochy. Takto sa zabezpečí čo najvyšší pocit tuhosti a minimalizácia priehybu pri vstupe do vaničky.

Vaničky z tvrdeného polyméru

SMC vaničky sú produkty z jedného materiálu – tvrdeného polyméru. Tvrdený polymér v sebe spája pevnosť kompozitnej vaničky, akou je napríklad akrylátová, s podobnou povrchovou tvrdosťou aj teplotou materiálu. Z pohľadu koncového používateľa sa SMC vaničky nijako významne neodlišujú od akrylátových vaničiek. Dokonca aj cenovo sú zvyčajne postavené veľmi podobne. Jedinou výhodou môže byt lepšia úroveň recyklácie, keďže ide o kompaktný výlisok z jedného materiálu. SMC vaničky spravidla umožňujú jednoduchú inštaláciu na nožičky do preddefinovaných závitov integrovaných priamo vo vaničke, rovnako ako modely z liateho mramoru. Pevnosť samotného materiálu je zvýšená vylisovanou štruktúrou zo spodnej strany.

Mramorové vaničky

Najväčšou výhodou liateho mramoru je pevnosť. Z materiálovej podstaty ide o povrchovú vrstvu najčastejšie z tzv. Gelcoatu, čo je obchodný názov polyesterovej farby a druhej, nosnej časti – zmesi kameninovej drte s polyesterovou živicou. Gelcoatová vrstva býva zvyčajne v hrúbke menej ako 1 mm, zvyšné 1 – 3 cm tvorí už spomínaná zmes liateho mramoru. Pomer drveného kameňa a polyesterovej živice býva zvyčajne v rozsahu 70/30 – 75/25 v prospech kameňa. Tvrdosť, teda odolnosť povrchovej vrstvy voči škrabancom, je na úrovni akrylátu, pevnosť v zmysle odolnosti voči priehybu je však neporovnateľne vyššia. Liate vaničky najmä kvôli prítomnosti kameňa nie sú pocitovo také teplé ako akrylát a cenovo sa zvyčajne pohybujú o niečo vyššie. Zákazníci po nich zväčša siahajú z dôvodu predchádzajúcej zlej skúsenosti s akrylátovou vaničkou (prasknutie).

Keramické vaničky

Keramické sprchové vaničky predstavujú strop v pevnosti, ktorá je vyvážená väčšou hrúbkou vaničky (zvyčajne okolo 7 cm), pocitovo studeným povrchom pri vstupe do suchej vaničky a tiež krehkejším povrchom náchylnejším na odbitie. Čo je krehké, býva zvyčajne tvrdé, preto sa môžu pochváliť neporovnateľne vyššou tvrdosťou, teda odolnosťou voči poškriabaniu. Z dizajnového hľadiska bežná keramika nedovoľuje také ostré hrany ako liaty mramor, akrylát je niekde medzi nimi s priemernými zaobleniami.

Vaničky z plechu

Plechové vaničky sú pocitovo najstudenšie, vyznačujú sa však rovnakou úrovňou odolnosti voči poškriabaniu ako keramické (smalt je obdoba glazúry na keramike), avšak pružný charakter plechu zabezpečuje vyššiu odolnosť voči odbitiu. Vzhľadom k procesu výroby lisovaním nie je možné u kovových vaničiek dosiahnuť také ideálne, ostré hrany, ako je tomu napr. pri liatom mramore, ktorý uprednostňujeme pri výrazne kubicky navrhnutých kúpeľniach.

Akú sprchovú vaničku teda vybrať?

Často dostávam otázku, ktorý materiál je najkvalitnejší. Moja odpoveď znie: žiaden. Každý má svoje výhody aj nevýhody, pre rekapituláciu si pozrite nasledovnú tabuľku a zvoľte si ten najlepší práve pre vás:

Z hľadiska inštalácie nie je každá vanička vhodná do každej kúpeľne

Nízke, 3 – 4-centimetrové modely položené priamo na zemi alebo exkluzívne vaničky zapustené priamo do podlahy sú ideálom, avšak takýto "luxus" si nemôže dovoliť väčšina rekonštrukcií. Veď kam schováme sifón? Len veľmi málo bytových domov má skladbu podlahy s možnosťou zasekania sifónu či inú pripravenosť aspoň pre umiestnenie nízkej vaničky priamo na podlahu. V podobných prípadoch prichádzajú na rad akrylátové alebo SMC vaničky s výškou 13 – 15 cm, prípadne ich sestry z liateho mramoru postavené na nožičky a obložené originálnym sprchovým panelom. Ten zabezpečuje kedykoľvek prístup k sifónu z dôvodu kontroly alebo výmeny bez demontáže vaničky a sprchového kúta a tiež jednotný ucelený výzor celého produktu. Treťou možnosťou je podmurovaná a obložená nízka vanička do výšky potrebnej pre sifón. Keramické vaničky spravidla nemajú podobnú doplnkovú výbavu ako tie liate či akrylátové, preto ich nie je možné umiestniť na nožičky a už vôbec nie doplniť ich predným či bočným panelom.

V ďalšej časti seriálu sa dozviete, aké žľabové riešenia poznáme, a na záver porovnáme výhody a nevýhody žľabov a vaničiek.